Po skopírovaní nasledujúceho odkazu si môžte stiahnuť PDF verziu príručky pre žiadateľa o poskytovaní pomoci na vykonávanie opatrení zahrnutých do vnútroštátneho programu pre sektor včelárstva 2020/2021:

https://www.apa.sk/vcelarstvo/prruka-pre-iadatea-o-poskytovan-pomoci-na-vykonvanie-opatren-zahrnutch-do-vntrottneho-programu-pre-sektor-velrstva-2020-2021/10406

Ľudský vynález nuly bol pre modernú matematiku a vedu kľúčový, ale nie sme jediným druhom, ktorý považuje "nič" za číslo. Papagáje a opice chápu koncept nuly a teraz sa k nim pridali aj včely. Včely medonosné sú známe tým, že majú niektoré numerické schopnosti, ako napríklad schopnosť počítať až do štyri, čo môže byť užitočné pri sledovaní orientačných bodov v ich prostredí. Pri zisťovaní toho, či sa tieto schopnosti rozšírili na pochopenie nuly, vedci vycvičili 10 včiel, aby identifikovali menšie z dvoch čísel. V rámci série pokusov ukázali hmyzu dva rôzne obrázky zobrazujúce niekoľko čiernych tvarov na bielom pozadí. Ak včely leteli k obrázku s menším počtom tvarov, dostali ako odmenu cukrovú vodu, ale ak leteli smerom k väčšiemu počtu, boli potrestané chinínom s horkou chuťou. Akonáhle sa včely naučili systematicky robiť správnu voľbu, výskumníci im poskytli novú možnosť: biele pozadie neobsahujúce žiadne tvary. Hoci včely nikdy predtým nevideli prázdny obraz, 64% z nich si vybralo túto možnosť skôr, ako obrázok obsahujúci dva alebo tri tvary. To naznačuje, že hmyz pochopil, že "nula" je menšia ako dve alebo tri. A nešli k prázdnemu obrázku len preto, že bol nový a zaujímavý: Iná skupina včiel, ktorá bola vyškolená, aby si vždy vybrala väčšie číslo, mala tendenciu vybrať nenulový obrázok v tomto teste. Preklad článku. Zdroj: http://www.sciencemag.org (2018) Autor: Matt Warren

Robotnice, ktoré žijú len asi 35 dní v lete, tvoria vosk približne od 10. dňa života, až do 16. dňa. Keď sú robotnice zhruba 10 dní staré, vyvinú sa im špeciálne žľazy v ich zadočku, ktoré produkujú vosk. Žľazy konvertuju cukry v mede na vosk, ktorý presakuje cez malé póry v tele včely, kde sa jej tvoria malé biele vločky. Tieto kúsky vosku sú potom žuté včelami. Požutý vosk je následne pridávaný ku konštrukcii plástov.
Vosk z plástov je na začiatku jasne biely, ale postupne zostáva žltý alebo hnedý pričinením peľových olejov, medu a propolisu. Pri vylúčení z jedného zo segmentov nachádzajúceho sa na včelom zadočku, veľkosť vosku je približne 3 mm v priemere a jeho hrúbka je 0,1 mm. Zhruba 1100 šupiniek vosku je potrebných na jeden gram vosku.
Včely produkujúce vosk potrebujú, aby bola teplota v úli 33 až 36 °C. Pre produkciu vosku včely spotrebujú približne osemkrát viac medu. Odhaduje sa, že včely spoločne nalietajú 241.4016 km, čo je zhruba šesťkrát okolo Zeme, čím sa získa 0,454 kg včelieho vosku (530.000 km / kg).

Podľa novej štúdie vedci dokázali, že včelí jed môže zlepšiť funkciu mozgu. Znie to ako šamanská medicína, ale dávka včelieho jedu môže zlepšiť učenie a pamäť.
Tím vedcov z univerzít v Liege v Belgicku a Bristole vo Veľkej Británii extrahoval peptidovy toxín z jedu názvaný apamin. Apamin je neurotoxín, ktorý blokuje určitý centrálny nervový systém kanálov a spôsobuje hyperexcitabilitu v mozgu.
Malé dávky jedu znížuju krvný tlak, čo znižuje zápal, zvyšuje koronárny prietok krvi, stimuluje činnosť srdcového svalu, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a sedimentácie erytrocytov.
Použitie peptidových toxínov, ako je apamin nie je nič nové - vedci vedia už nejakú dobu, že určité hmyzie jedy majú potenciál na liečbu ochorení, ako je Parkinsonova choroba, demencia a rad ďalších ochorení.
Jed je produkovaný včelou medonosneou, čo je ďalší dôvod, prečo si vážiť včely. Už vieme, že bez nich svetové zásoby jedla, vrátane ovocia, zeleniny, kvetov, iných rastlin a stromov,by sa mohli do značnej miery vyčerpať. Včely robia oveľa viac, než len produkujú med.
Štúdia zverejnená v Journal of Biological Chemistry.