V mesiaci máj včelár ide na plné obrátky na včelnici je potrebné urobiť veľa práce. Včelie kolónie zažívajú svoj najväčší rast v roku. Včelia matka teraz kladie až 2 000 vajíčok denne. Odteraz by mal včelár kontrolovať svoje včely aspoň každých deväť dní a skontrolovať všetky plodové plásty v plodisku, aby odstránil vytvorené matečníky. Ak sa tak nestane, časť kolónie odletí, často v niekoľkých fázach so starou matkou a neskôr s mladými matkami. Hoci je to dychberúci pohľad, stojí veľa medu a nesie so sebou riziko, že zostávajúca mladá matka sa počas svojho snubného preletu stratí a kolónia kvôli nedostatku skúseností alebo potrebných opatrení ostane bez matky. To môže následne viesť k tomu, že včelstvo začne liahnuť trúdov a po určitom čase bude nenávratne stratené. V máji sa po zaviečkovaní vyrezáva trúdí plod v rámikoch, aby sa znížil tlak roztočov. Okrem kontroly slúži na zníženie rojenia aj rozšírenie včelstva o ďalšie nadstavky, keď sú prvé naplnené približne do polovice. Nové rámiky je ideálne umiestniť medzi plodové rámiky, čím sa dielo tzv. rozbije, čo utlmuje rojovú horúčku. Ak sa kolónia nevyvíja podľa očakávaní a zaostáva za ostatnými, je vhodné ju posilniť plodovými plástami obsahujúcimi zaviečkovaný plod z iných včelstiev, aby všetky včelstvá boli na podobnej úrovni. V druhej polovici mája, keď včelstvá praskajú vo švíkoch, je dobré vytvoriť odložence, aby sa predišlo rojeniu. Po vytvorení oddelkov, ale najskôr od polovice júna, prípadne konca rojenia, sa môže kontrolný interval opäť predĺžiť, ak sa pri aspoň dvoch po sebe nasledujúcich kontrolách nenájdu žiadne matečníky. Okrem obmedzenia rojenia je tvorba odložencov aj prvým krokom v boji proti klieštikovi Varroa. Roztoč Varroa predstavuje najväčšiu hrozbu pre včelie kolónie na celom svete. Každý rok tento malý tvor spôsobuje vysoké straty v kolóniách. Preto ide o vážnu hrozbu. Roztoče sa rozmnožujú predovšetkým v plodových bunkách trúdov. Odstránením zaviečkovaných plástov sa výrazne zníži tlak roztočov. Ak sa rojenie nezastaví, medníky so včelami možno odstrániť a použiť na posilnenie odnoží alebo slabších včelstiev.

Po skopírovaní nasledujúceho odkazu si môžte stiahnuť PDF verziu príručky pre žiadateľa o poskytovaní pomoci na vykonávanie opatrení zahrnutých do vnútroštátneho programu pre sektor včelárstva 2020/2021:

https://www.apa.sk/vcelarstvo/prruka-pre-iadatea-o-poskytovan-pomoci-na-vykonvanie-opatren-zahrnutch-do-vntrottneho-programu-pre-sektor-velrstva-2020-2021/10406

Ľudský vynález nuly bol pre modernú matematiku a vedu kľúčový, ale nie sme jediným druhom, ktorý považuje "nič" za číslo. Papagáje a opice chápu koncept nuly a teraz sa k nim pridali aj včely. Včely medonosné sú známe tým, že majú niektoré numerické schopnosti, ako napríklad schopnosť počítať až do štyri, čo môže byť užitočné pri sledovaní orientačných bodov v ich prostredí. Pri zisťovaní toho, či sa tieto schopnosti rozšírili na pochopenie nuly, vedci vycvičili 10 včiel, aby identifikovali menšie z dvoch čísel. V rámci série pokusov ukázali hmyzu dva rôzne obrázky zobrazujúce niekoľko čiernych tvarov na bielom pozadí. Ak včely leteli k obrázku s menším počtom tvarov, dostali ako odmenu cukrovú vodu, ale ak leteli smerom k väčšiemu počtu, boli potrestané chinínom s horkou chuťou. Akonáhle sa včely naučili systematicky robiť správnu voľbu, výskumníci im poskytli novú možnosť: biele pozadie neobsahujúce žiadne tvary. Hoci včely nikdy predtým nevideli prázdny obraz, 64% z nich si vybralo túto možnosť skôr, ako obrázok obsahujúci dva alebo tri tvary. To naznačuje, že hmyz pochopil, že "nula" je menšia ako dve alebo tri. A nešli k prázdnemu obrázku len preto, že bol nový a zaujímavý: Iná skupina včiel, ktorá bola vyškolená, aby si vždy vybrala väčšie číslo, mala tendenciu vybrať nenulový obrázok v tomto teste. Preklad článku. Zdroj: http://www.sciencemag.org (2018) Autor: Matt Warren

Robotnice, ktoré žijú len asi 35 dní v lete, tvoria vosk približne od 10. dňa života, až do 16. dňa. Keď sú robotnice zhruba 10 dní staré, vyvinú sa im špeciálne žľazy v ich zadočku, ktoré produkujú vosk. Žľazy konvertuju cukry v mede na vosk, ktorý presakuje cez malé póry v tele včely, kde sa jej tvoria malé biele vločky. Tieto kúsky vosku sú potom žuté včelami. Požutý vosk je následne pridávaný ku konštrukcii plástov.
Vosk z plástov je na začiatku jasne biely, ale postupne zostáva žltý alebo hnedý pričinením peľových olejov, medu a propolisu. Pri vylúčení z jedného zo segmentov nachádzajúceho sa na včelom zadočku, veľkosť vosku je približne 3 mm v priemere a jeho hrúbka je 0,1 mm. Zhruba 1100 šupiniek vosku je potrebných na jeden gram vosku.
Včely produkujúce vosk potrebujú, aby bola teplota v úli 33 až 36 °C. Pre produkciu vosku včely spotrebujú približne osemkrát viac medu. Odhaduje sa, že včely spoločne nalietajú 241.4016 km, čo je zhruba šesťkrát okolo Zeme, čím sa získa 0,454 kg včelieho vosku (530.000 km / kg).